Posádky TATRY RACING tímu nechali v Košiciach srdce

Druhé miesto Polovku v SRP, druhé miesto Minaroviča v Triede 3 a prvé miesto Popoviča v Triede 11. Taká je bilancia mladého popradského tímu na záverečnom podniku sezóny Majstrovstiev Slovenska v rely.

Popradský tím TATRY RACING zakončil na 45. Rallye Košice svoj prvý majstrovský ročník v slovenskom rely šampionáte. „Začiatky sú vždy ťažké a my sme prišli s pokorou a rešpektom, aby sme si vyskúšali ako šampionát funguje a aké má nároky. Postupne sme svoje autá nasadzovali v Slovenskom Rally Pohári aj Majstrovstvách Slovenska a získali sme neoceniteľné skúsenosti na ktorých môžeme ďalej stavať,“ vraví šéf mladého popradského tímu, Vlado Chovan. „Chcem sa poďakovať všetkým našim posádkam, ktoré dali do svojich štartov celé srdce a predviedli svoj potenciál. Rovnako tak našim partnerom a fanúšikom, ktorých podpora nám pomáhala a motivovala. Myslím si, že sme nesklamali a smelo môžeme uvažovať o našej budúcnosti.“

Najviac ambícií tím TATRY RACING v Košiciach vkladal do posádky Tomáš Polovka a Daniel Turcsányi, ktorá so Seatom Ibiza bojovala v Slovenskom Rally Pohári o majstrovský titul. Chlapci zo Spiša obhajovali titul a pozitívne naladení verili v úspech. V sobotu SPR-čko jazdilo len dva úseky, no tie Polovkovi nesadli. „Vyštartovali sme dobre, no v cieli na Herľanoch sme boli prekvapení náskokom súpera. Na Bogote sme sa teda do toho opreli. Dali sme do toho celé srdce a asi to bolo až priveľa, lebo sme sa povozili po priekope a nepomohli sme si,“ vraví sklamaný Tomáš. Výsledkom bolo „len“ druhé miesto a súperi v boji o titul sa dostali pred záverečným dňom do výhody. „V nedeľu sa prvý úsek pre SRP zrušil a rozbehli sme sa na Jahodnej. Bol som však príliš veľký optimista a v snahe prevaliť šťastie na našu stranu som v jednej z rýchlych zákrut dostal šmyk a „vybozkával“ zvodidlá. Tam sme stratili rozhodujúci čas a zvyšok už sme len kontrovali,“ Polovka s Turcsányim teda aj v nedeľu skončili druhí a to definitívne znamenalo, že vlaňajší titul neobhájili. Museli sa uspokojiť s titulom vicemajstrov. „Vlastne sa otočila situácia z vlaňajška, keď Košice nevyšli Spišiakovcom a titul sme brali my. Gratulujem však súperom, lebo dnes boli rozhodne lepší a titul si zaslúžia,“ chlapsky prijal porážku Tomáš Polovka.

V Majstrovstvách Slovenska mal mladý popradský tím TATRY RACING hneď dve posádky. Tomáš Minarovič a Lucia Laurincová preháňali Mitsubishi Lancer v Triede 3. „Nemysleli sme na umiestnenie, lebo v šampionáte sme toho tento rok veľa neodjazdili. Dôležité bolo užiť si a ak sa podarí, tak sa nestratiť medzi konkurenciou,“ vravel skromne Tomáš Minarovič. A podľa toho aj vyštartoval. Už na prvom úseku v sobotu sa mu však podarili hodiny. Musel cúvať a pribalil si sekundy na cestu. Zvyšok prvej etapy však chytil tempo a vrátil sa do boja o druhé miesto v triede. Deň končila nočná ereska na zradnej Bogote a Minarovič sa v jednej zo zákrut vyšmykol mimo trať. Auto zostalo sedieť na bruchu a bez pomoci sa nedostalo do cieľa. Etapu tak žiaľ, nedokončil. „Mali sme smolu, že tam nikto naokolo nebol a nevytlačil nás späť na trať. Auto bolo inak nepoškodené,“ vysvetľoval Bánovčan, ktorý si chuť napravoval v nedeľňajšej druhej etape. „Dnes si ideme svoje tempo a užívame si nádherné trate v okolí Košíc. Na Jahodnej sme stratili trochu čas, keď sme dobehli auto pred nami. Inak paráda,“ hodnotil nedeľu Minarovič. Výsledkom bol pekný súboj hneď troch posádok o druhé miesto v Triede 3, ktoré nakoniec vybojovala práve posádka tímu TATRY RACING.

V Triede 11 štartovali len tretíkrát v sezóne na novom aute Ford Fiesta Proto s „vnútornosťami“ Mitsubishi pohoďáci Roman Popovič a Majo Sucháč. Podobne, ako predtým v Trebišove a Krtíši, aj teraz však auto nechcelo počúvať a problémy s diferenciálom sa znova opakovali. „Som z toho smutný, lebo auto sa prakticky správa ako civilné auto. Veľa sme s ním nenapretekali,“ uvažoval nahlas Popovič. „Mrzí ma to o to viac, že tu boli nádherné trate, ktoré priali pretekaniu. Mám preto zmiešané pocity. Sme však v cieli a vyhrali sme našu triedu. Na aute nás však ešte čaká veľa práce a verím, že aj poznatky získané z košickej súťaže nám pomôžu.“

Ľuboš Kašický